Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Boľkovce

História obce

               Z najstarších dejín Boľkoviec

 


1213-1228   Pôvodne pozemky dnešných Boľkoviec patrili bánovi Šimonovi, ktorý bol zapletený do sprisahania proti kráľovnej Gertrúde/bola zavraždená 28.9.1213/. Kráľ Ondrej 2-/vladol v r. 1205-1235/ zhabal v r. 1228 majetok bána Šimona a daroval ho pánovi Ladislavovi z Báču, od ktorého prešlo na Rénolda a Damora. Synovi bána Šimona Jánovi sa z konfiškátov podarilo získať od kráľa Belo 4 ./vládol 1235-1270/ v roku 1255 majetok Boľkoviec /Buchk/.


 

1255- Prvá písomná zmienka o Boľkovciach

 


1320- Zatiaľ známa prvá listina, kde Boľkovce sú uvedené ako dedina /villa/ pod názvom BOLK. Boľkovce patrili aj zemepánovi Felicianovi Zachovi, ktorý však 17.4.1330 spáchal vo Višegrade atentát na kráľa Karola Róberta 1./ vládol v r. 1308-1324 ,ktorého zranil mečom na ramene/ a kráľovnú/ktorej odsekol tri prsty na ruke. Atentát spáchal preto, lebo syn kráľa zneuctil jeho dcéru Kláru. Felician Zach za svoj čin bol popravený, jeho telo rozštvrtené a vyvesené v Budíne na štyri svetové strany. Kláre odrezali nos, bradu, ruky a nohy a tak ju ukazovali na vozíku s nápisom :“Tak pochodí, kto zradí kráľa“. Celý majetok Zacha bol skonfiškovaný, rodina vyvraždená


1332- Kráľ Karol Róbert 1. Daroval Boľkovce /Bolk/ synovi Cseléna/z rodu Akoš/ Alexandrovi /Šandorovi a jeho synom


1397- v Boľkovciach zaznamenali farnosť, mohol tu byt aj malý kostol. Cirkevne Boľkovce patrili pod Ostrihomské arcibiskupstvo, boli filiálkou Holiše / 1329 Nicolaus sac. Eccl. –e de Galsa , podľa Koreca tu bola farnosť s kostolom už pred r.1232, kaplnka tu bola vystavená 1375/.


1435- v listine sa spomína obec BOLK/Boľkovce/. Treba uviesť, že po roku 1441 Lučenec a okolie obsadili vojská Jána Jiskru z brandýsa. 7.9.1451 bola známa bitka pri Lučenci v ktorej zvíťazili vojská Jána Jiskru nad početnejšou uhorskou armádou Jána Hunyadiho.


1467- kráľ Matej Korvín/vládol 1458-1490/ zobral rodu Lossonczy/Lučenskovcom/ divinske hradné panstvo, ktoré v roku 1469 daroval Michalovi Orszagovi aj s poddanskou osadou Bolkovce.


1471- Boľkovce patrili pod hradné panstvo Šomoška.


1481- Boľkovce prvý raz píšu ako Bolyk, patrili pod divínske panstvo.


1552- v boji proti Turkom v Egri padol Tomáš Bolyky údajne rodák z Boľkoviec. Podľa neho aj jedna bašta bola pomenovaná ako Bolyki.


1553- Boľkovce administativne patrili do Novohradskej stolice, okres Juraja Madácha.


1554- osmansko-turecké vojská obsadili značnú časť Novohradskej stolice./vrátane hradu Fiľakovo/.Turecký súpis Sečianskeho sandžaku zaznamenáva obec Boľkovce ako BOLOK-BOLYK. Uvedený je mlyn Mikloša Vágoa s dvomi kolesami na rieke Ipeľ. Obec Boľkovce teda mala vyše 500 obyvateľov.


1598- pozemky v Boľkovciach mal aj zemepán Tomáš Petheo , zaregistrovaných 8 domov.


1612- zmienka o prenesení zvona z Boľkoviec do Holiše.


1623- 7.1 kapitula v Egri vykonala zápis ohľadom majetku v obci Prša za prítomnosti Štefana Petheoa providiusa a svedkov z Boľkoviec . Novohradská stolica riešila majetkové pomery v obci Pinciná, pre Františka Jakoffi Raka ohľadom šľachtickej kurie, 16 port poddaných a mlyna, ktoré bolo vykonané 16.6.1629 za prítomnosti providiusa Tomáša Dosa bývajúceho v Boľkovciach.


1636- Zemepán Adam Forgach /1601-1681/ generál, novohradský župan dal majetky v Boľkovciach do zálohy Františkovi Wesselényimu /1606-1667/ krajinskému hospodárovi, ktorý sa stal kapitánom fiľakovského hradu 1664. Jeho prvá manželka Žofia Bosmyáková jej zachovalé mumifikované telo v Tepličke nad Váhom spálil psychicky narušený muž v roku 2009.Jeho druhá manželka Mária Széchyová. František vynikol ako vojenský veliteľ v boji proti Turkom i Švédom. 1647 hlavný kapitán Horného Uhorska, od r. 1655 palatín. Zúčastnil sa sprisahania proti Habsburgovcom. Zomrel však skôr ako mohol svoje zámery uskutočniť.


1659-1669- vlastníčkou pôdy v Boľkovciach bola aj Judita Ballasová, druhá manželka Štefana Koháryho/od r. 1657 dedičný kapitán hradu Fiľakovo/ . Od Františka Wesselényiho prevzal do zálohy panstvo Fiľakovo/zomrel 1664/. V roku 1669 majetok získal jeho syn Štefan Koháry/1649-1731/ básnik, poľný maršal, krajinský hodnostár.


1674- Kanonická vizitácia Juraja Schlégera/1652-1679/ v Boľkovciach / BOLYK/,
Ktorý zaznamenal podrobné údaje o cirkvi v Boľkovciach. Táto obec patrí Štefanovi Kohárymu, Andrejovi Szilassymu, Jánovi Dobaymu a Szijgasovi. Všetci obyvatelia sú katolíci okrem 5 lutheránov. Kostol posvätený na počesť sv. Dionýza biskupa martíra a jeho spoločníkov Rusticusa a Eleutera.


1684- Mapa Novohradskej stolice- Comitatus Neogradiensis- ide o cirkevnú mapu na ktorej je zaznamenaná aj obec BOLYK /Boľkovce/. Mapa je uložená v národnej knižnici vo Viedni.


1688- 30.novembra kanonickú vizitáciu v obci BOLYK /Boľkovce/ konal Žigmund Antal Ordody/1657-1708/, od 1684 novohradský kanonik, od 1708 biskup Csanáde. Stav cirkvi: Kostol zasvetený sv. Dionýzovi a jeho martírom -spoločníkom. Vadsia časť dediny patrí grófovi Kohárymu.


1691- bol vydaný nový organizačný poriadok pre sedliacke stolice, kde mohli byť zaradený schopný remeselníci so zbraňami.


1696- V obci Felsosávoly/ Šávoľ bolo 5.októbra dedičné konanie pre rod Bolykovcov z Boľkoviec.


1703-1711 Protihabsburské povstanie Františka Rákócziho. Do povstaleckej armády vstúpilo aj niekoľko ľudí z Boľkoviec.


1709- obec mala vyše 160 mužov starších ako 16 rokov, každoročne mala obec stavať do vojska 3 hajdúchov.


1714- Dikálny súpis z obce Boľkovce uvádza 31 poddaných rodín, spolu 79 obyvateľov. Richtárom obce bol Stephan Bize.


1715- Podľa súpisu poddanských usadlostí a pôdy v Boľkovciach /Bolyk/ spísali: 13 poddanských domácnosti.


1720- Podľa súpisu poddanských usadlostí a pôdy v Boľkovciach /Bolyk/ spísali: 17 poddanských domácností.


1728- Podľa súpisu poddanských usadlostí a pôdy v Boľkovciach /Bolyk/ spísali: 18 poddanských domácností. Zemepánmi obce boli rodiny:Koháry, Szilassy a Tórókovci. Richtárom obce bol Joannes Ferencs. Boli tu vykázaní aj remeselníci.


1731- Podľa Urbárneho súpisu Boľkovce patrili pod Fiľakovské panstvo. Po smrti Štefana Koháryho /1731/ ktorý testamentárne založil/ fideikomis /neviditeľný a nescuditelný majetok, ktorý dedili určený členovia jednej rodiny. Dedičom sa stal Wolfgangov syn. Andrej Koháry, ktorý získal aj časť majetku z dedičstva Bosnyáka aj z Boľkoviec.


1732- 13.decembra sa v Boľkovciach narodil Ištván Katona neskôr historik a cirkevný hodnostár.


1739- pečať obce Bolyk /Boľkovce/. V znaku obce sa nachádza radlica a čerieslo nad nimi sú umiestnené hviezdice, s kruhopisom SIGILLUM PAGI BOLYKL AN 1739. Znaky obce vykazujú poľnohospodárske motívy a pracovnú činnosť obyvateľstva.


1740- bola postavená nová budova školy.


1742- Na mape Samuela Mikovínyiho/rodáka z Novohradu/ je zaznamenaná obec ako Bolyk. Stoličná mapa bola vyhotovená pre dielo Mateja Bela.


1757- po smrti zemepána Andreja Koháryho majetkové dedičstvo Boľkoviec prešlo na najstaršieho syna Mikuláša.


1769- po smrti Mikuláša Koháryho, jeho bratia Ján a Ignác rozdelili majetky medzi sebou. Učiteľom bol Štefan Borbás.


1771- Urbárska regulácia. Urbár bol dokument právneho charakteru, obsahujúci súpis pozemkového majetku feudálneho panstva a povinnosti roľníkov vyplývajúcich z užívania pôdy.


1772- učiteľom bol Juraj Danyi rim.kat. pôvodom z obce Ecseg.


1773-
názov obce Bolyk, ale aj Bolkowcze. Lexikon Locorum, uvádza v Boľkovciach ako reč maďarskú. Názvy obce a ich premeny uvádza Majtán.


1775- súpis Cigánov v Boľkovciach /okr. Fiľakovo/ uvádza jeden manželský par, bez detí.


1776- cirkevne boli Boľkovce zadelené pod Rožňavské biskupstvo.


1782-85- Vojenské mapovanie Jozefa 2. A tzv. krajinský opis pre obec Bolyk.


1783- Evanielické a.v. matriky. Farský úrad Lučenec. Matriky narodených, sobášených a zomrelých 1783-1895. Vo farskom obvode sú údaje aj z Boľkoviec.


1785- súpis obyvateľov Uhorska. Boľkovce 54 domov, 70 rodín, spolu 449 obyvateľov.


1785- nadobudol platnosť – patent Jozefa 2. O zrušení nevoľníctva, o práve slobodne sa sťahovať, ženiť a vydávať sa, dávať deti na štúdia a remeslá.


1786- Korabínského lexikon v Boľkovciach uvádza mlyn, pestuje sa tu obilie, kukurica, žltý melón, konope.


1785-86- Pharrtopographie mapovanie fár uvádza názov obce Ipoly-Bolyk.


1787- medzi zemepánmi v obci bol zaregistrovaný aj gróf Tamás Berenyi.


1789- ďalším zemepánom bola vdova Csoma Zsigmondné- Ragályi Zsofia.


1796- v opise Uhorskej krajiny sa o obci Bolyk-Bolkovce uvádza: Dobre veľká maďarská dedina v Novohradskej stolici, leží vedľa rieky Ipeľ, vlastníci majetkov- statkov viacerý zemepáni, obyvatelia sú katolíci. Zeme v chotári sú výnimočné obec ma dosť pastvín a lúk, drevo na kúrenie dostatočné/zodpovedajúce/ potrebám.


1800- v matrikách reformovaného farského úradu v Lučenci sú sporadické zápisy aj o niekoľkých Kalvínov z Boľkoviec.


1802- 21.október obec vyhorela zhoreli: Kostol, fara i staré matriky rim. Katolíckej cirkvi, škola po požiari bola umiestnená v budove kováča. Začínajú sa viest nové matriky rim.kat.


1811- zomrel Ištván Katona rodák z Boľkoviec, dekan filozofickej fakulty v Budíne /1782-83/. Autor vyše 27 diel.


1813- kostol sv. Dionýza Aeropageta bol otvorený v Boľkovciach.


1825- mapa Novohradskej stolice dielo rytca Csintalana, bolo vyhotovené do monografie Novohradu. Obec Bolyk zaradená do 2.Filakovského okresu.


1826- opis obce v Mocsáryho monografii Novohradu: Ipoly-Bolyk ľudnatá maďarská dedina.


1828- Dikálny súpis z obce vykazuje 38 poddaných rodín. Ferdinand Coburg s manželkou Koháryovou sa stali neskôr dedičnými vlastníkmi majetku rodu Koháry.


1831- šírila sa epidémia cholery i napriek prijatým karanténnym opatreniam.


1837- nariadenie o dežme z konopí


1842- hlavný stoličný lekár Ferenc Baitner vydal nariadenie o predchádzaní chorôb koní.


1843- vyrúbali Boľkovský les. Potom už stromy rástli len pri Ipli, pozdĺž cesty do Lučenca a v záhradách.


1848- Zákonný článok 9. z.r. 1847 ukončil urbársku viazanosť poddaných voči zemepánom. Zrušil roboty, odvádzanie desiatka a iné naturálne povinnosti, ako aj peňažné platby. Urbárska pôda užívaná roľníkmi sa stala ich slobodným vlastníctvom.


1849- revolučné udalosti zasiahli aj Boľkovce. Maďarskí i ruskí vojaci doplňovali svoje zásoby aj z obce Boľkovce. Ruské cárske vojsko z odvety 9.augusta 1849 vypálilo mesto Lučenec. Niekoľko desiatok obyvateľov z Lučenca našlo prechodné bydlisko v Boľkovciach.


1851- richtárom obce bol Ferencz Gergely, sudcom Deme Andreas, notárom Demecs Jozef. Obec mala farára, učiteľa, mlynára, kováča, zvonára, nočného strážcu, pôrodnú babicu.ň


1858- tepaný pozlátený strieborný kalich v rímsko katolíckom kostole.


1864- vyhotovený súpis miestnych názvov na požiadanie Pesty Frigyesa, ktorí vyhotovili v Boľkovciach richtár Ferencz Deme, sudca Péter Vágó a notár Jozef Demecs. Z 8 otázok výpovednú hodnotu majú len niektoré skromné odpovede a údaje. Počet obyvateľov 539, všetci sú rímsko katolíckeho vyznania.


1867- pozemok pre cirkevnú školu darovala Klára Szentmiklóssy, kde sa aj postavila nová škola.


1873- Obvodný notár bol v Pincinej, kde patrila aj obec Boľkovce do roku 1895, potom už do Lučenca, ale od r. 1904 bol notariát znova v Pincinej. Obvodnými notármi boli: Hermann Sándor od 26.1.1873-10.9.1892, Háger Lajos od 4.4.1894-6.1910, Duray János od 27.7.1910-5.8.1915, Szilágyi Efráim do 8.12.1918.


1880- Súpis obyvateľov v Boľkovciach: 492 obyvateľov z toho 463 Maďarov, 12 Slovákov. Počet domov 118 na 1 dom 4,16 obyv. Bola postavená budova krčmy.


1889- oprava rím. katolíckeho kostola sv. Dionýza Areopagata.


1890- počet obyvateľov 513, domov 94. Bola postavená budova predajne tovaru.


1896- Vedené sú štátne matriky- Počet obyvateľov 510, k slovenskej národnosti sa hlásilo 14 obyvateľov.


1898- V tomto roku bol urbársky vodný mlyn,prebudovaný na parný mlyn.


1900- Károly Pacseri a kol. v knihe o dejinách ľudového vzdelávania v Novohrade uvádza základné údaje o škole: Je tu jedna rimsko-katolická miešaná elementárna škola s jednou učebňou a s diplomovaným učiteľom Františkom Gramantnikom. Jeho predchodcom bol Juraj Zsurkay, ktorý v r. 1893 dostal štátnu podporu 250 korún. Zaviedol názorné vyučovanie písanie a čítanie. Plat učiteľa mal 800 korún. Počet školopovinných detí uvádza 84 s každodennou dochádzkou 58, v opakovanej skupine 26. Za posledných 10 rokov bol priemerný počet žiakov 50 v opakovanej skupine 20. Škola s jednou učebňou bola dobre vybavená učebnými pomôckami.
Počet obyvateľov 512.


1907- názov obce miesto Ipoly/Bolyk sa zmenil na Bolyk/Boľkovce.


1910- Počet obyvateľov poklesol 464 z toho 232 mužov, 232 žien. Z dospelých vedelo čítať a písať 73,18% ľudí. Počet domov 95, na jeden dom pripadalo 4,88 ľudˇí. Najväčšími zemepánmi boli Aladár Szilassy, Gustáv Zachar, Lazár Zachar.


1911- Monografia Novohradu uvádza základné historické údaje o obci. Obec Bolyk mala 97 domov, 512 rimsko-katolíckych obyvateľov. V obci je farnosť, parný mlyn bývalých urbariálnych gazdov. K obci patria pustatiny: Alsó a Felsónyirjas a samota Pokorného. V monografii je aj mapa Novohradskej župy.
Študenti gymnázia v Lučenci v tomto roku postavili pamätník Ištvána Katonu rodáka z Boľkoviec 1732-1811 spomínaného historika a cirkevného hodnostára.
Novohradské a Lučenské kalendáre pre jednotlivé roky uvádzajú samosprávy obcí. Pre Boľkovce richtár: Gabriel Vágó, sudca: Belo Erdélyi, pisar: Ondrej Mázor, sirotský otec: Štefan Krompaszky, pokladník: Belo Erdélyi, obvodný lekár: Henrich Neuman, rimsko-katolicky farár: Štefan Krompaszky, učiteľ: Ľudovít Lóška.


1913- Zoznam obcí krajín Maďarskej sv. koruny o obci Boľkovce uvádza základné údaje: Bolyk, malá obec s 3 samotami. Počet domov 95, obyvateľov 464, rimsko-katolicky kostol, katastrálna rozloha 1593 holdov, zákonná súdna stolica Balassagyarmat, pošta železničná stanica, žandári Lučenec.


1914- vypuknutie 1.svetovej vojny, vo vedení obce nenastali oproti roku 1911 žiadne zmeny. Obvodným lekárom sa stal Dr. Ignác Kún.


1916- Obvodný lekár dr. Leopold Tausz ordinoval v Boľkovciach, každý druhý týždeň v mesiaci v pondelok popoludní.


1918- počet obyvateľov 464, richtárom bol Gabriel Vágó, sudcom Benjamín Bize, rimsko-katolíckym farárom bol Štefan Krompaszky, učiteľom Ľudovít Lóška. V 1. svetovej vojne padli aj vojaci z Boľkoviec.


Boľkovce v období prvej československej republiky.

 

1918- 28.oktobra v Prahe bolo vyhlásené samostatné Československo. 30 októbra vznikla na zhromaždení v Martine Slovenská národná rada, ktorá prijatím deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu. Definitívne pripojenie Lučenca ku ČSR však bolo uskutočnené až v januári 1919.


1919- Zoznam miest a obcí uvádza, že obec Boľkovce počet má obyvateľov 431 z toho 228 žien 376 obyvateľov maďarskej národnosti 74 slovenskej a 1 inej nírodnosti. Počet domov 104. Obec patrila do Novohradskej župy.


1920- úradný názov obce Boľkovce 1920-1938.


1921- počet obyvateľov vzrástol na 466.


1923- 8.novembra sa narodil v Boľkovciach Desiderio Deszo Demecs študoval na základnej škole v Boľkovciach 1929-1937 neskôr Prof.Dr.Phd a vysokoškolský učiteľ v USA.


1927- počet obyvateľov 451. V tomto roku bola postavená budova miestnej základnej školy. Majetok obce vykazoval poľnohospodársku pôdu 27 k.j v hodnote 12000Kč. Obec nemala žiadne dlhy.


1928- v tomto roku vznikla v obci Ústredná charita na Slovensku.


1930- počet obyvateľov obce vzrástol na 473.


1931- boli Boľkovce postihnuté veľkou neúrodou. Gazdovia nemali osivo na ďalší rok a ani zásoby potravín.


1933- 18.juna sa narodil Jozef Tore olympionik účastník OH 1960 v Ríme.


1935- úmyselný požiar založil Ján Boháč Szupuka, zhorelo nákladisko. Odsúdený bol na 6 rokov väzenia. V septembri toho roku bolo slávnostné otvorenie Kultúrneho domu v Boľkovciach. V obci pracovala urbárska spoločnosť. Starosta obce bol volený obecnou radou. Uznesenia obecnej rady schvaľoval notár. Poriadok v obci udržiavali žandári, ktorí robili aj nočné obhliadky.


1937- Urbariálna spoločnosť postavila most cez potok tečúci za kostolom. Posledným urbárskym gazdom bol Kálmár Deme.


1938- 23.jula sa konali voľby do obecných zastupiteľských orgánov. Za starostu obce bol zvolený Jozef Erdélyi. 24.septembra bola vyhlásená Všeobecná mobilizácia. Vojaci do 40 rokov odišli ku svojim plukom.


               Boľkovce pripojené k Maďarsku.


1938- Viedenská arbitráž 2.novembra rozbila Československo a južné územia Slovenska, boli pripojene k Maďarsku. 10.novembra obsadili maďarské vojská Lučenec a okolie. Pri súpise obyvateľov zistili počet obyvateľov 473, z toho národnosti československej 75, maďarskej 379, inej 13. Obec bola premenovaná na Bolyk. Patrila do maďarskej Novohradskej župy.


1942- bola vybudovaná hradská z Lučenca do Boľkoviec. V období dažďov bývalo v nej veľa bahna. Do okolitých obcí Pincinej a Nitry viedli len poľné cesty alebo chodníky.


1944- 31.decembra jednotky 27. Armády plukovníka Trofimenka v útokoch na severozápad od Fiľakova. Obyvatelia Boľkoviec prežívali prvý deň roku 1945 v ohni prudkej delostreleckej paľby jednotiek červenej armády. Rozvodnená rieka Ipeľ a Kriváň tvorili prekážky útočiacim sovietskym vojskám.


1945- 1.januara bola oslobodená obec od Nemcov 2.ukrajinským frontom sovietskych vojakov.

 

                           Boľkovce po oslobodení.


1945- Počas 2.svetovej vojny bol organizačný štatút zničený a nebol obnovený. Obec mala oficiálny názov Boľkovce, ale používal sa aj maďarský názov Bolyk.


1946- Vymenovaná bola miestna správna komisia. Prisťahovali sa sem slovensky kolonisti z Cinobane a Polichna. V rokoch 1946-47 prebiehala reslovakizácia občanov.


1948- Obec získala trvale názov Boľkovce dedina bola vytvorená aj osada Boľkovce. Počet obyvateľov 594.


1949- V januári bola založená odbočka Matice slovenskej. 25. Júla Boľkovce boli odčlenené od obvodu združených obcí Pinciná a zaradene k Opatovej pri Lučenci.


1950- vznikol miestny národný vybor v Boľkovciach. V štátnom archíve v Lučenci je zachovaný fond s časovým rozpätím 1950-1960 i fascikel, ktorý obsahuje zápisnice pléna a rady MNV niektorých komisii. Poľnohospodárske a zásobovacie záležitosti. Prejednávanie finančného hospodárenia MNV. Rokovanie o školských záležitostiach. Určenie členov MNV. Prevzatie miestnej elektrárne od občana z dediny r.1951. Vznik jednoduchého roľníckeho družstva JRD. Zavedenie autobusovej dopravy r 1952.

 


 


 

webygroup

dnes je: 20.6.2019

meniny má: Valéria


729072

Úvodná stránka